11 jún

Dobré srdce

Ako vyzerá transplantácia srdca priamo v operačnej sále. Je tu srdce! – zakričala zdravotná sestra a operačná sála na sekundu stíchla. Všetky pohľady sa upriamili na prenosnú chladničku, ktorú priniesla do sály.

Srdce v nej čaká ochladené na štyri stupne, naplnené kardioplegickým roztokom, ktorý zastavuje jeho činnosť. Ešte pred dvadsiatimi piatimi minútami bolo teplé a pumpovalo krv v tele mladého človeka, ktorého pripravila o život autonehoda a následná smrť mozgu. Teraz je tu a môže zachrániť život muža, ktorému by inak zostávali týždne, možno mesiace života.

Transplantácia alebo smrť

Nad hlavou pacienta, ktorý dostane nové srdce, vidieť posledné údery jeho vlastného. Je raz také veľké, ako by malo byť. Chýba mu farba aj tvar. Jeho údery sú veľmi slabé, je zjavné, že už nevládze. Chirurgovia, ktorí pacienta napojili na mimotelový krvný obeh, už môžu odstrániť chorý sval. Predposledný úder, posledný, zvuk nožníc.
Srdce aj po vytiahnutí z tela pacienta ešte chvíľu bije. Je to sval, ktorý nepotrebuje na svoju činnosť mozog. Dvaja študenti ho odnášajú zo sály. Bude súčasťou výskumu, ktorý má odhaliť, či deformácie srdca majú genetický pôvod. Vzápätí poputuje do biologického odpadu, nikto ho viac nepotrebuje. Kardiochirurgovia už držia v rukách nový orgán, ktorý ošetria a vložia do hrudného koša. Ako prvú našívajú ľavú predsieň, potom štyri hlavné cievy. Trvá to len štyridsať minút. Pacient tak získal prvý plusový bod. Na jeho dobrú prognózu sú veľmi dôležité minúty, ktoré srdce strávilo mimo tela. Čím rýchlejšie ho dostane, tým lepšie.
Nereaguje: Nové srdce je našité. Zdravotníčka obsluhujúca mimotelový krvný obeh postupne znižuje funkciu pumpy. Chirurgovia a inštrumentárka už nemajú v rukách žiadne nástroje. Hlavný operatér si položí ruky vedľa hrudníka pacienta. Je čas na to, aby srdcový sval začal pumpovať krv. Celý tím chvíľu čaká. Srdce nebije. Sekunda pre ľudí v sále trvá dlhšie ako obvykle. Anestéziologička natiahne do striekačky lieky na podporu jeho činnosti. Namiesto tlkotu sa však orgán začne len chvieť.
„Fibrilácia,“ povie chirurg. Srdcové komory sa nevedia skoordinovať. Sval sa iba trasie. Aj keď tento moment pre laika vyzerá hrozivo, fibrilácia komôr nie je pri podobných výkonoch nič výnimočné. Chirurg do srdca jemne štuchne. Nič. Defibrilátor. Prvý úder, druhý, tretí, rytmus. Zelená krivka na monitore začína naberať normálne kontúry, tlak sa zvy-
šuje, srdce začalo svoj nový život. Pacient Národného ústa-vu srdcových a cievnych chorôb tiež.

Zachránené životy

O hodinu neskôr dostane osemročný chlapec v Rakúsku s cystickou fib-rózou nové pľúca. O dve hodiny transplantujú 56-ročnému Slovákovi pečeň. Na ďalší deň pribudne dvom mladým ženám z Košického a Bratislavského kraja vytúžená oblička.
„Je to taký zmiešaný pocit, pretože v žiadnom inom medicínskom odbore sa tak úzko nestretáva život so smrťou ako pri transplantáciách,“ hovorí transplantačný koordinátor pre západné Slovensko doktor Martin Chrastina. Rodina pacienta, ktorý sa stal po nešťastí na ceste a definitívnej mozgovej smrti darcom orgánov, si ešte nestihla vysušiť slzy a spamätať sa zo šoku z náhlej smrti. Jeho orgány už plnia funkciu v tele niekoho cudzieho.
Darca orgánov nebol zaregistrovaný v takzvanom registri nedarcov a podľa našich zákonov bol automaticky považovaný za potenciálneho darcu. Tými sú všetci Slováci okrem 226 ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli zakázať použitie svojich orgánov v prípade smrti.

Keď vyhasne mozog

Ak sa, tak ako v prípade tohto darcu, do mozgu človeka nedostáva krv pre zranenie či opuch, lekári musia stanoviť už len jeho smrť. Rodina sa pozerá na svojho milovaného, ktorý vďaka prístrojom ešte dýcha, jeho telo je teplé a bije mu srdce. Môže dokonca pohnúť prstom alebo sa vďaka reflexom posadiť, ale už je mŕtvy.
Mozgovú smrť, ktorá sa celosvetovo považuje za koniec života človeka, nevidno, preto je pre príbuzných ťažké zmieriť sa s faktom, že by takýto pacient mal prísť o srdce, pľúca či pečeň. Rodina má v sebe spleť emócií. V prvom rade je to šok z toho, čo sa stalo. Ich syn či dcéra ešte včera plánovali dovolenku a teraz im chirurgovia majú odstrániť orgány a dať ich niekomu cudziemu. Je pre nich ťažké uveriť, že sa takáto tragédia vôbec stala. Miešajú sa do toho nekompromisné fakty o tom, že medicína vyčerpala všetky možnosti záchrany, možno vzniká podozrenie, že lekári chcú iba zneužiť orgány človeka, ktorý by mohol žiť.
„Mozgovú smrť určuje súbor vyšetrení, ktoré absolútne znemožňujú omyl v diagnóze. Podieľa sa na tom komisia zložená z lekárov, z ktorých ani jeden nie je zainteresovaný v snahe získať orgány pacienta pre príjemcov. Toto vylučuje, že by mohlo dôjsť k zneužitiu pacienta v záujme získania orgánov na transplantáciu,“ vysvetľuje Martin Chrastina.

Odkaz od Svätého Otca

Rodina možného darcu niekedy odmietne poskytnúť orgány na trans-plantáciu. Zo zákona na to nemá nárok, ak pacient nebol vedený v registri nedarcov, čo overuje Slovenské centrum orgánových transplantácií. Napriek tomu lekári na Slovensku na reakciu rodiny berú ohľad. Rovnako sa to robí všade na svete. „Snažíme sa ich presvedčiť,“ hovorí Martin Chrastina. „Vysvetľujeme im, že keby boli oni na čakacej listine a nevy-hnutne potrebovali životne dôležitý orgán, rovnako by sme bojovali za ich zdravie. Keď si človek predstaví seba ako pacienta, omnoho jednoduchšie sa mu rozhoduje o darovaní orgánov. Často sa odvolávame aj na slová Jána Pavla II., ktorý vyzval veriacich, aby svoje orgány nebrali do neba, ale nechali ich na zemi. Katolícka cirkev sa v posledných rokoch v otázke transplantácií orgánov výrazne angažuje. Súčasný Svätý Otec Benedikt XVI. verejne vyjadril svoju vôľu venovať po smrti orgány pacientom, ak to budú potrebovať.“
Následky odmietnutia poskytnúť orgány mŕtveho na transplantáciu zo strany rodiny sú niekedy hrozivé. V Bratislave prednedávnom umrel na zlyhanie srdca pacient, ktorý dokonca dostal dve šance na život. Vhodného darcu srdca mu našli lekári v Prahe. Vzhľadom na popol z islandskej sopky však lietadlo s orgánom nemohlo vzlietnuť. O niekoľko dní neskôr umrel na Slovensku človek, ktorého srdce mohlo zachrániť pacientov život. Rodina však povedala nie.
Po troch dňoch od tohto rozhodnutia pacient s poškodeným srdcom dokonal.

Čakanie

Rovnako súrne v týchto dňoch čaká na svoju životnú šancu trojročné dieťa, ktorému zlyháva srdce. V transplantačnom programe je už od svojho narodenia. Okrem neho potrebuje výmenu srdca dvadsaťjeden ťažko chorých. Na pečeň čaká v tejto chvíli 44 pacientov, na obličku 417. Na slovenských cestách umiera ročne v priemere tristo ľudí, ak by okrem mozgu nemali poškodené iné orgány, každý by mohol darovať život siedmim pacientom, pretože pľúca a pečeň sa dajú rozdeliť na dve časti a transplantovať štyrom ľuďom.
O záchranu čo najväčšieho počtu orgánov sa starajú trans-plantační koordinátori, ktorí sa nachádzajú vo všetkých väčších nemocniciach na Slovensku. Riadia ich štyri odberové centrá, v krajine je zriadené Slovenské centrum orgánových transplantácií, infraštruktúra je teda vybudovaná. Je tu však háčik, ktorý bráni väčšiemu množstvu transplantácií.
„Napriek významnému zlepšeniu v poslednom čase máme stále problém s identifikáciou a následným medicínskym manažmentom mŕtveho darcu vhodného na odbery orgánov, ktoré treba urobiť vo veľmi krátkom časovom intervale. Bohužiaľ, lekári v periférnych nemocniciach, kde sa potenciálni darcovia orgánov nachádzajú, sú za túto mimoriadne psychicky aj fyzicky náročnú prácu absolútne nedocenení, na rozdiel od viacerých krajín Európskej únie,“ vysvetľuje Chrastina.
„Vyšetrenia možného darcu orgánov trvajú niekedy aj osem hodín. Lekár musí zvládnuť aj emočný nápor komunikácie s rodinou, okrem toho má na oddelení ďalších pacientov, ktorí potrebujú monitoring a neu-stálu pomoc. Je to práca navyše,“ opisuje obzvlášť náročnú nadprácu doktor Chrastina.
„Lekárov, ktorí nájdu a vyšetria vhodných darcov orgánov, treba finančne ohodnotiť,“ súhlasí aj minister zdravotníc-tva Richard Raši. Od tejto deklarácie je však k skutku ďaleko. Keď sa snažíme zistiť viac o návrhu, ktorý by mal odmeňovať lekárov v regionálnych nemocniciach, aby oznamovali vhodných darcov orgánov, zistíme, že je len v prípravnej fáze. Ministerstvo o ňom odmietlo podrobne informovať.

Čakanie na život

„Na ktorom mieste som v čakacej listine?“ volajú zúfalí pacienti do Slovenského centra orgánových trans-plantácií. Na orgán, ktorý im môže zachrániť život, už čakajú pridlho. „Neexistuje prvé, druhé alebo tretie miesto v čakacej listine,“ prekvapuje riaditeľ Slovenského centra orgánových transplantácií Daniel Kuba. Ten, kto sa napríklad dostane do čakacej listiny na transplantáciu srdca ako šestnásty, môže byť operovaný už na budúci týždeň. Ak jeho krvná skupina a hmotnosť súhlasia s hodnotami darcu, dostane orgán on.
Podobné kritériá sú vytvorené aj pre čakateľov na trans-plantáciu pečene. Inak je to s obličkou. Pacienti na ňu čakajú aj niekoľko rokov. „Po nahlásení údajov darcu zostaví počítač poradovník možných príjemcov obličky podľa krvnej skupiny, transplantačných antigénov, lehoty čakania na transplantáciu, vekového rozdielu a pravdepodobnosti, že na pacienta príde rad v ďalšom výbere,“ hovorí Daniel Kuba. Zo-znam potom dostane do rúk lekár, ktorý sa kontaktuje s pacientom a zistí, či je pripravený na operáciu. „Zdravo som sa stravoval, vyhýbal som sa ľuďom s chrípkou a športoval som, aby som bol fit v momente, keď mi z nemocnice zavolajú, že pre mňa majú obličku,“ spomína si Jozef Franer, ktorý je po úspešnej transplantácii tohto orgánu. Stačilo by mať zvýšenú teplotu v čase, keď preňho lekári našli obličku, a transplantáciu by nemohol podstúpiť. Výber páru darca – príjemca sa nedá ovplyvniť ani peniazmi, ani mocou. Závisí najmä od šťastia v nešťastí. (Martina Utešená, plus7dni.pluska.sk)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.