10 jún

Komisia pre otázky bioetiky

Stanovisko k problému transplantácií

Komisia pre otázky bioetiky KBS na svojom riadnom zasadnutí dňa 25. 4. 1998 v Bratislave prerokovala podstatné aspekty diskusie o problematike transplantácií, ktorá v nedávnej minulosti prebehla v slovenskej verejnosti, médiách masovej komunikácie, ako aj na pôde NR-SR. K problému sa rozhodla prijať nasledovné stanovisko:


„1. Pokrok a rozšírenie transplantácií orgánov a tkanív v súčasnosti umožňuje záchranu života a prinavrátenie zdravia u mnohých chorých, ktorých zdravotný stav ešte v nedávnej minulosti medicínskymi prostriedkami nebolo možné zlepšiť. Darovanie a transplantácia orgánov a tkanív je službou životu, ktorá predstavuje vysokú mravnú hodnotu a oprávňuje medicínsku prax.
2. Pri vykonávaní transplantácií je vždy potrebné rešpektovať etické podmienky, ktoré sa týkajú darcu, príjemcu, darovaných a transplantovaných orgánov, procesu prípravy a vykonania transplantácie, ako aj následnej starostlivosti o transplantovaných pacientov.
Nemalým problémom vykonávania transplantácií sú pomerne vysoké ekonomické náklady a ich pokrytie v rámci daného zdravotníckeho systému, ako aj nepomer medzi potrebou transplantácií a možnosťou získania vhodných orgánov.
3. Každá transplantácia orgánu alebo ľudského tkaniva vyžaduje jeho odňatie, ktoré určitým spôsobom naruší telesnú integritu darcu. Darovanie resp. odňatie je z etického hľadiska oprávnené na základe zásady solidarity, ktorá spája členov ľudskej rodiny, a láskou, ktorá disponuje jednotlivca k daru trpiacemu blížnemu. Pri darovaní orgánov a tkanív, vrátane darovania krvi, ide o vysoko humánny a mravne hodnotný čin: človek daruje časť seba samého, svojej krvi alebo svojho tela, na záchranu života alebo zdravia druhého človeka.
4. Pri darovaní orgánu alebo tkaniva zo strany žijúceho darcu je podmienkou, že ide o orgány, ktorých odňatie neprináša ťažké a nenapraviteľné zmrzačenie darcu. Osoba môže darovať zo spravodlivého a primeraného dôvodu len to, čoho sa môže zbaviť bez toho, že by závažným spôsobom ohrozila svoj život, zdravie alebo osobnú totožnosť.
5. Odňatie orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu je oprávnené až vtedy, keď sa s istotou zistila jeho smrť. Z toho vyplýva povinnosť urobiť všetky potrebné opatrenia, aby nikto nebol považovaný za mŕtveho a tak sa s ním nezaobchádzalo, kým nebude patričným spôsobom zistená a overená jeho smrť. Na to, aby bola osoba považovaná za mŕtvu, postačuje konštatovanie mozgovej smrti, ktorá spočíva v nezvratnom ukončení všetkých mozgových funkcií. Keď sa mozgová smrť spoľahlivo zistila, totiž po patričných medicínskych overeniach, možno pristúpiť k odňatiu orgánov, ako aj umelo nahradiť potrebné orgánové funkcie, aby sa príslušné orgány udržali pri živote pre transplantáciu.
6. Lekársky zákrok pri transplantácii je neoddeliteľný od ľudského skutku darovania. Za živa i po smrti musí byť na osobe, u ktorej sa vykonáva odňatie orgánov, poznať, že ide o darcu, t.j. o toho, kto dobrovoľne súhlasí s odňatím. Transplantácia predpokladá predchádzajúce, slobodné a vedomé rozhodnutie zo strany darcu alebo niekoho, kto ho právom zastupuje (obvykle najbližší príbuzní). Ide tu o rozhodnutie darcu bez akejkoľvek náhrady ponúknuť časť svojho tela pre blaho druhej osoby. V tomto zmysle lekársky zákrok transplantácie umožňuje darcovi úkon darovania, ktorý je úprimným darom seba samého a vyjadruje naše podstatné povolanie k láske a spoločenstvu.
Možnosť, ktorú poskytuje bio-lekársky pokrok, t.j. premietnuť za hranice smrti toto povolanie človeka k láske, má povzbudiť osoby, aby za svojho života ponúkli časť svojho tela na záchranu života alebo zdravia svojich blížnych – s tým, že táto ponuka sa stane účinnou v prípade ich smrti. Ide tu o skutok veľkej lásky, tej lásky, ktorá dáva svoj život za druhých.
Zápisom do tejto darcovskej „ekonómie“ lásky nie je samotný lekársky zákrok transplantácie, ba ani jednoduchá transfúzia krvi nie je rovnakým zákrokom ako iné lekárske výkony. Nemôžu sa totiž oddeliť od spomínanej dobrovoľnej obety – darovania zo strany darcu, od lásky, ktorá dáva život. Tu sa zdravotnícky pracovník stáva prostredníkom čohosi veľmi významného: sebadarovania, vykonaného osobou – a to i po smrti – aby ktosi iný mohol žiť.
7. Pri tejto príležitosti je potrebné zdôrazniť jednoznačnú podporu a uznanie oprávnenému úsiliu lekárov, zdravotníckych pracovníkov a ostatných zodpovedných činiteľov za prípravu, realizovanie, ako aj materiálne a ekonomické zabezpečenie lekárskych transplantačných programov na Slovensku. Je potrebné viac informovať aj širokú verejnosť o medicínskej potrebe a vysokej mravnej hodnote transplantácií a podporovať všeobecne kladné postoje k otázke darcovstva orgánov a tkanív, vrátane darcovstva krvi.
8. Zodpovedné štátne orgány (vláda, ministerstvá a slovenský parlament) by uvážlivo, v spolupráci so zainteresovanými odborníkmi i s verejnosťou, a v súlade s oprávnenými etickými požiadavkami a normami mali v blízkej budúcnosti pripraviť vhodnú novelizáciu existujúcich legislatívnych noriem, ktorá by lepšie zaisťovala uplatnenie etických hľadísk, uvedených v tomto stanovisku.“

Bratislava,25. 4. 1998
Mons. Prof. ThDr. F. Tondra
biskup, predseda KOB KBS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.