23 sep

Nikdy nevieme, na ktorej strane sa ocitneme…

… slogan, v duchu ktorého sa nieslo jedinečné, sobotňajšie podujatie, ktoré pripravilo OZ Darovaný život z Martina. Príťažlivý program vyburcoval celé rodiny z Martina a okolia, aby sa prišli pozrieť, čo je to za akciu.

A veru že, sa bolo na čo pozerať – program bol nabitý do prasknutia. Na hlavnom pódiu sa striedali rečníci v zaujímavých prednáškach, so spevákmi a tanečníkmi. Prišli sa predviesť škôlkari, ale aj šikovní mládežníci. Tanečníci v závere bloku vystúpení otvorili školu tanca, takže do tanečkov sa zapojil každý, kto mal chuť. To však zďaleka nebolo všetko, v areáli celého amfiteátra bežali sprievodné programy, kde si skutočne každý prišiel na svoje. Prišli skauti, požiarnici, záchranári, policajti, kinológovia, každý predvádzal svoje majstrovské kúsky, ukázal návštevníkom, to, čo bežne občan neuvidí. Simulovali najrozličnejšie situácie, a hlavne najmenší diváci tajili dych. Pracovníci Červeného kríža predvádzali prvú pomoc, Mestskí policajti svoje služby. Ochotne odpovedali na otázky zvedavých návštevníkov, tešili sa z hojnej účasti a veľkého záujmu a spoločne s ostatnými, si tento deň užívali. Pracovníci ZP merali a vyhodnocovali telesné hodnoty respondentov, odoberali darovanú krv, spolu s mobilnou transfúznou stanicou. Každý bol zapojený do vlastných aktivít.

Záver programu patril OZ Darovaný život, ktorého cieľom bola zaujímavá a nevtieravá edukácia. Cieľom prednáškových vystúpení bolo objasnenie otázok transplantácií a darcovstva orgánov. Do prednášok boli komponované teoretické aj praktické aspekty, čo zatraktívnilo jednotlivé vystúpenia a upútalo pozornosť množstva poslucháčov. V závere vystúpili štyri pacientky po orgánových transplantáciách, ktoré sa podelili o svoje pocity z času, keď boli čakateľkami na orgán a vyzdvihli zmenu kvality svojich životov po transplantácii. Celý prezentačný blok mal mimoriadny ohlas a úspech. Po tomto bloku sa skupina pacientov, rodinných príslušníkov, lekárov a ostatnej verejnosti vybrala na Národný cintorín, kde na znak úcty darcom položili veniec a na znak vďaky zapálili sviečku. Bol to výnimočný deň – darovali sme si ho vzájomne. Niečo nové sme sa dozvedeli, niečo sme si vzájomne odovzdali a všetci sme sa pritom výborne zabávali.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.