30 júl

Stretnutie členov a priaznivcov OZ Dar Života 2010

V nedeľu 21. marca 2010 zorganizovalo Občianske Združenie DAR ŽIVOTA 1. ročník stretnutia pacientov po transplantácii srdca.
Hoci bo prvý jarný deň, počasie nám veľmi neprialo. Slniečko bolo veľmi skúpe, pred nemocnicou pofukovalo a oblaky sa nebezpečne zaťahovali. Tento fakt nás však neodradil a zišli sme sa, pretože tento deň je pre nás veľmi dôležitý. Práve v tento deň pred 12 rokmi bola vykonaná prvá úspešná transplantácie srdca v samostatnej SR. Prišli viacerí spolupacienti, ale za zmienku stojí, že medzi nás prišiel aj náš kolega, ktorý oslavuje tento rok 12. výročie svojho druhého narodenia, ale aj pani, ktorej transplantácia srdiečka zachránila život len pred dvomi mesiacmi.

Ako prejav vďaky všetkým, ktorí sa na transplantačnom procese podieľali, ale aj prejav vďaky a úcty našim darcom, na počesť transplantáciam a darcovstvu orgánov, zasadili sme pred „našou nemocnicou“ strom, ako symbol života. Nálada bola výborná už pred začatím akcie. Po úvodných slovách prebehol akt sadenia stromu, pričom každý zúčastnený priložil ruku k dielu. Vyhlásili sme súťaž pre všetkých pacientov po transplantácii srdca na tému „Život ide ďalej“. Možno aj to spôsobilo, že fotenie nemalo konca. Mraky, ktoré sa hromadili nad Bratislavou sme si vôbec nevšímali.

Tešili sme sa z prítomnosti, zo stretnutia s priateľmi – so spolupacientami , ich rodinnými príslušníkmi , „našimi“ lekármi a sestričkami. Následne sme sa vybrali na turistický pochod na Železnú studničku. Úvodné kroky nám hneď po prekročení štartovacej čiary pokropili kvapky jarného dažďa. Zastavili nás, ale my sme sa turistiky nechceli vzdať. Keďže to bolo len krátke mrholenie, rozhodli sme sa ísť. Naše kroky však zmenili smer na opačnú stranu. Vybrali sme sa skratkou. Paradox bol v tom, že o tej skratke sme vedeli všetci, ale nikto ju nepoznal. Bolo to odvážne a zábavné zároveň. Jeden z našich spolupacientov , čo túto cestu údajne poznal , išiel dopredu autom a už nás čakal na Železnej studničke. My sme šlapali cez les a cestu sme hľadali len orientačne. Nikto z nás to nevzdal a pomaly sme sa blížili k Železnej studničke. A veru, šťastne sme došli . Boli sme unavení, trochu zablatení, ale spokojní. Chvíľu sme si oddýchli, posedeli, trochu sa občerstvili. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili na Partizánskej lúke. Tam sa naše cesty rozišli. Jedni odchádzali na vlak, iní čo nechceli preceňovať svoje sily sa odviezli pred nemocnicu autobusom MHD. Do samotného cieľa prišla po „vlastných“ len malá skupinka vytrvalcov. Tam sa naše stretnutie definitívne skončilo.

Čo nám ten deň dal? Dobrý pocit z krásneho a príjemne stráveného dňa, stretnutie s priateľmi, spolupacientami, lekármi, možnosť verejne poďakovať všetkým tým, ktorí sa na transplantačnom programe podieľali. Urobili sme niečo pre seba, svoje zdravie, ale možno aj pre druhých. Dokázali sme, že transplantácia srdca nás vrátila do plnohodnotného a nádherného života. Podporili sme transplantácie a význam darcovstva orgánov. Bol to príjemný deň a verím, že takých bude ešte viac.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *