Darcovstvo orgánov

"Prejav lásky, ktorý je vyjadrený v darovaní vlastných životných orgánov, je opravdivým svedectvom o súcite, ktorý sa dokáže pozerať za hranice života, aby mohol vždy zvíťaziť život. Príjemca orgánov by si mal byť vedomý hodnoty tohto gesta, ktoré je mu adresované, hodnotu daru, ktorý presahuje len terapeutický rozmer. Dostáva totiž svedectvo lásky a odpoveďou naň by mala byť porovnateľná štedrosť, vďaka ktorej môže vzrastať kultúra daru a vďačnosti".

Pápež Benedikt XVI: príhovor účastníkom Medzinárodného kongresu "Dar pre život. Úvahy o darovaní orgánov". 7.November 2008.

4000+

ľudí žije na Slovensku s transplantovaným orgánom

327

pacientov čaká aktuálne v SR
na nový orgán

272

čakateĺov
na novú obličku

34

čakateľov
na srdce

21

čakateľov
na pečeň

2

čakatelia
na pľúca

Darovať orgán, znamená darovať život

1 darca môže zachrániť  život až 7 čakateľom

Darovanie orgánov je  prejav mimoriadnej ľudskosti a bezhraničnej lásky k blížnemu.

Potenciálnym darcom orgánov je každý z nás vďaka takzvanému predpokladanému súhlasu.

Darovanie orgánov je legislatívne je upravené  zákonom  576/2004 Zb. o zdravotnej starostlivosti a odborným usmernenie MZ SR č. 28610/2006 OZS o darcovstve, odberoch a transplantáciách.

Darcom orgánov môže byť  každý z nás, kto počas života písomne neodmietol darovanie orgánov po smrti, ak je náš zdravotný stav a spôsob života pre darcovstvo orgánov prijateľný. Posúdenie je v kompetencii lekárov.
Darcom orgánu môže byť človek žijúci alebo mŕtvy.

Žijúci darcovia môžu darovať za prísnych legislatívnych podmienok jednu obličku a časť pečene.
V prípade žijúcich darcov je nutný vždy informovaný súhlas - darca musí podpísať súhlas s darovaním a skutočnosťou,  že sú mu známe všetky riziká súvisiace s odberom.

Rozhodnutie darovať orgán musí byť dobrovoľné, potenciálny darca musí absolvovať kompletné medicínske, psychologické a sociálne zhodnotenie, operačný výkon nesmie darcu ohroziť ani v bezprostrednom období ani dlhodobom časovom horizonte.
Žijúci darca má vždy právo od svojho rozhodnutia odstúpiť. Základným princípom je, že prospech zdravia príjemcu musí prevažovať nad potencionálnymi rizikami a ujmou pre darcu.

Odber a transplantácia s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu sú legislatívne zakázané.

Mŕtvym darcom môže byť každý človek, u ktorého je objektívne potvrdená smrť mozgu, t. j. vyhasnutiu všetkých mozgových funkcií,  a ktorý počas svojho života nevyjadrí svoj nesúhlas s darovaním orgánov po smrti.

Nevyhnutnou podmienkou pre zrealizovanie odberu orgánov je mozgová smrť možného darcu – úplná a nezvratná strata všetkých funkcií mozgu, kedy nie je možné za žiadnych okolností túto činnosť obnoviť. Tento súhlas je zakotvený v právnej legislatíve Slovenskej republiky.

Za kritérium smrti jedinca považuje mozgová smrť, teda úplné a nenávratné zastavenie činnosti mozgu. Stanovenie mozgovej smrti je u nás legislatívne dané. Určuje ich Zákon o zdravotnej starostlivosti 576/2004 a postup pri určovaní mozgovej smrti stanovuje zákon NR SR o zdravotnej starostlivosti277/1994 § 52 a odborné usmernenie MZ SR o odbere orgánov z tiel mŕtvych č.SZS-4391/1996 - Po uverejnení v čiastke č. 1-2/1997 Vestníka MZ SR. Mozgová smrť je právne uznaná ako smrť jedinca, musí byť diagnostikovaná trojčlennou komisiou (neurológ a anestéziológ s atestáciami II. st. a ošetrujúci lekár). Lekári, ktorí diagnostikujú mozgovú smrť, nesmú byť zainteresovaní na priebehu transplantácie.

Rodina i lekársky personál sú konfrontovaní so skutočnosťou, že pacient, ktorého život už nie je možné zachrániť, naopak má možnosť zachraniť darovaním orgánov iného človeka. Nie každý zomretý pacient je vhodným darcom orgánov. Z medicínskeho hľadiska nesmie byť darovaný orgán postihnutý ochorením, vylúčiť sa musí riziko prenosu infekčného a nádorového ochorenia.O vhodnosti darcu rozhoduje lekár.

Jeden mŕtvy darca môže zachrániť alebo významne zlepšiť kvalitu života až 9 ľuďom Môžu sa odobrať:  2 obličky, 1 srdce, 1 pankreas,2 pľúcne laloky, 2  pečeňové laloky, 1 tenké črevo). Srdce môže byť poskytnuté len jednému príjemcovi,  obličky, pečeň a pľúca sa  dajú rozdeliť pre dvoch prijímateľov.

Na  Slovensku neexistuje register darcov orgánov
Ten, kto súhlasí s darovaním orgánov po svojej smrti, sa nemusí registrovať nikde. Je však nesmierne dôležité o tejto téme – téme darovania orgánov po smrti, na záchranu iných ľudských životov – hovoriť s najbližšími, vyjadriť nahlas svoju vôľu, svoj názor. Rodina môže následne našu vôľu naplniť.

Ten, kto nesúhlasí s darovaním  orgánov, musí byť zaregistrovaný v registri osôb odmietajúcich  darovanie orgánov po smrti, v Národnej transplantačnej organizácii.

Dostupnosť informácií: http://www.nto.sk/index.htmlhttp://www.transplant.sk/

Darovanie orgánov – etické a právne aspekty

Darovanie orgánov na transplantáciu je z etického hľadiska prejavom maximálnej ochoty pomôcť ľudom s terminálnym zlyhaním orgánov, pre ktorých je to nielen zlepšenie kvality života, ale mnohokrát jediná možnosť záchrany.
Na vylúčenie iných ako altruistických motívov je v legislatíve všetkých vyspelých štátov podmienka, že darovanie orgánov je bezplatné.

Informovaný súhlas a neodmietnutie darcovstva
Legislatíva, pre tak citlivú oblasť akou je odber a transplantácia orgánov, je nevyhnutným základným súborom pravidiel, ktorý zabezpečuje ochranu, bezpečnosť a práva darcov aj príjemcov orgánov.
V súčasnosti sú pre mŕtvych darcov vo svete dva základné princípy darovania.

Prvým je informovaný súhlas, čo znamená, že darca už za života vyjadrí svoj súhlas s darovaním orgánov po smrti. V prípade, že ho nevyjadril, akceptuje sa súhlas rodiny.

Druhým princípom, ktorý platí aj u nás, je predpokladaný súhlas. To znamená, že potenciálnym darcom je každý, kto počas života neodmietol darovanie orgánov po smrti. Ak svoj nesúhlas počas života darca nevyjadril a rodina odmieta odber, jej rozhodnutie sa v praxi rešpektuje, aj keď zákon odber umožňuje.

Pre živých darcov orgánov, ako je oblička a časť pečene, je vždy vyžadovaný informovaný súhlas. Darca musí podpísať súhlas s darovaním a so skutočnosťou, že sú mu známe všetky riziká súvisiace s odberom. Jeho právom je kedykoľvek pred odberom od darovania odstúpiť. Základným princípom je, že prospech pre príjemcu musí prevažovať nad potenciálnymi rizikami a ujmou pre darcu.
Národný transplantačný register

V Slovenskej republike upravuje podmienky darovania a transplantácie orgánov, tkanív a buniek zákon 576/2004 Zb. o zdravotnej starostlivosti a odborné usmernenie MZ SR č. 28610/2006 OZSO o darcovstve, odberoch a transplantáciách.
Údaje o darcoch, príjemcoch a transplantáciách orgánov sa zhromažďujú v Národnom transplantačnom registri. Patrí pod Ministerstvo zdravotníctva SR a to jeho správou poverilo Slovenské centrum orgánových transplantácií, ktoré je súčasťou Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Súčasťou Národného transplantačného registra sú čakacie listiny pacientov na transplantáciu, register darcov a register osôb odmietajúcich darovanie orgánov po smrti.
Posledne menovaný register nedarcov alebo negatívny register slúži na technické zabezpečenie práva občanov na odmietnutie darovania orgánov po smrti.
Prakticky, osoba, ktorá odmieta darovanie orgánov po smrti, vyplní formulár „Odmietnutie darovania orgánov tkanív a buniek po smrti“, svoj podpis nechá overiť notárom a zašle ho na adresu SCOT, SZU, Limbová 12, 833 03 Bratislava.

Po zaregistrovaní do databázy dostane potvrdenie o registrácii a registračné číslo v databáze nedarcov. Za deti vyjadruje nesúhlas rodič alebo zákonný zástupca, a nesúhlas sa musí po dovŕšení 18. roku dieťaťa obnoviť s jeho podpisom.
Register nedarcov je dostupný 24 hodín denne a každé  pracovisko na území SR, ktoré indikuje potenciálneho darcu sa kontaktuje so SCOT, požiada o kontrolu v registri nedarcov a dostane písomné potvrdenie, že osoba nie je prítomná v registri. Len po tejto procedúre sa môže pokračovať v postupoch, ktoré súvisia s odberom. V prípade, že údaje osoby sú zaznamenané v negatívnom registri, celý proces sa zastaví a odber sa nevykoná.

Problematika a 
V rámci Európskej únie sa v oblasti transplantácie orgánov rešpektujú zákony jednotlivých krajín. V súčasnosti je aktuálnou témou Európska karta darcu orgánov, ktorú by mala vlastniť každá osoba, ktorá chce po smrti darovať orgány.

Národný transplantačný program

Na podporu odberov sa v jednotlivých krajinách vytvárajú národné transplantačné programy. Len pred niekoľkými dňami bol Národný transplantačný program schválený vládou SR. Vytvára rámec na inštitucionalizovanú štruktúru odberového a transplantačného programu, ktorej cieľom je zvýšenie počtu odberov a transplantácii a efektívne využívanie nemalých zdrojov, ktoré fungujúci transplantačný program vyžaduje.

Naplnenie cieľov Národného transplantačného programu vytvorí možnosti pre lepšiu dostupnosť transplantácií pre pacienta a umožní vykonávanie vysoko odborných lekárskych výkonov v oblasti transplantačnej medicíny.
(MUDr. Daniel Kuba, PhD., časopis Bedeker zdravia)

Komisia pre otázky bioetiky


Stanovisko k problému transplantácií

Komisia pre otázky bioetiky KBS na svojom riadnom zasadnutí dňa 25. 4. 1998 v Bratislave prerokovala podstatné aspekty diskusie o problematike transplantácií, ktorá v nedávnej minulosti prebehla v slovenskej verejnosti, médiách masovej komunikácie, ako aj na pôde NR-SR. K problému sa rozhodla prijať nasledovné stanovisko:

„1. Pokrok a rozšírenie transplantácií orgánov a tkanív v súčasnosti umožňuje záchranu života a prinavrátenie zdravia u mnohých chorých, ktorých zdravotný stav ešte v nedávnej minulosti medicínskymi prostriedkami nebolo možné zlepšiť. Darovanie a transplantácia orgánov a tkanív je službou životu, ktorá predstavuje vysokú mravnú hodnotu a oprávňuje medicínsku prax.

2. Pri vykonávaní transplantácií je vždy potrebné rešpektovať etické podmienky, ktoré sa týkajú darcu, príjemcu, darovaných a transplantovaných orgánov, procesu prípravy a vykonania transplantácie, ako aj následnej starostlivosti o transplantovaných pacientov.
Nemalým problémom vykonávania transplantácií sú pomerne vysoké ekonomické náklady a ich pokrytie v rámci daného zdravotníckeho systému, ako aj nepomer medzi potrebou transplantácií a možnosťou získania vhodných orgánov.

3. Každá transplantácia orgánu alebo ľudského tkaniva vyžaduje jeho odňatie, ktoré určitým spôsobom naruší telesnú integritu darcu. Darovanie resp. odňatie je z etického hľadiska oprávnené na základe zásady solidarity, ktorá spája členov ľudskej rodiny, a láskou, ktorá disponuje jednotlivca k daru trpiacemu blížnemu. Pri darovaní orgánov a tkanív, vrátane darovania krvi, ide o vysoko humánny a mravne hodnotný čin: človek daruje časť seba samého, svojej krvi alebo svojho tela, na záchranu života alebo zdravia druhého človeka.

4. Pri darovaní orgánu alebo tkaniva zo strany žijúceho darcu je podmienkou, že ide o orgány, ktorých odňatie neprináša ťažké a nenapraviteľné zmrzačenie darcu. Osoba môže darovať zo spravodlivého a primeraného dôvodu len to, čoho sa môže zbaviť bez toho, že by závažným spôsobom ohrozila svoj život, zdravie alebo osobnú totožnosť.

5. Odňatie orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu je oprávnené až vtedy, keď sa s istotou zistila jeho smrť. Z toho vyplýva povinnosť urobiť všetky potrebné opatrenia, aby nikto nebol považovaný za mŕtveho a tak sa s ním nezaobchádzalo, kým nebude patričným spôsobom zistená a overená jeho smrť. Na to, aby bola osoba považovaná za mŕtvu, postačuje konštatovanie mozgovej smrti, ktorá spočíva v nezvratnom ukončení všetkých mozgových funkcií. Keď sa mozgová smrť spoľahlivo zistila, totiž po patričných medicínskych overeniach, možno pristúpiť k odňatiu orgánov, ako aj umelo nahradiť potrebné orgánové funkcie, aby sa príslušné orgány udržali pri živote pre transplantáciu.

6. Lekársky zákrok pri transplantácii je neoddeliteľný od ľudského skutku darovania. Za živa i po smrti musí byť na osobe, u ktorej sa vykonáva odňatie orgánov, poznať, že ide o darcu, t.j. o toho, kto dobrovoľne súhlasí s odňatím. Transplantácia predpokladá predchádzajúce, slobodné a vedomé rozhodnutie zo strany darcu alebo niekoho, kto ho právom zastupuje (obvykle najbližší príbuzní). Ide tu o rozhodnutie darcu bez akejkoľvek náhrady ponúknuť časť svojho tela pre blaho druhej osoby. V tomto zmysle lekársky zákrok transplantácie umožňuje darcovi úkon darovania, ktorý je úprimným darom seba samého a vyjadruje naše podstatné povolanie k láske a spoločenstvu.
Možnosť, ktorú poskytuje bio-lekársky pokrok, t.j. premietnuť za hranice smrti toto povolanie človeka k láske, má povzbudiť osoby, aby za svojho života ponúkli časť svojho tela na záchranu života alebo zdravia svojich blížnych – s tým, že táto ponuka sa stane účinnou v prípade ich smrti. Ide tu o skutok veľkej lásky, tej lásky, ktorá dáva svoj život za druhých.
Zápisom do tejto darcovskej „ekonómie“ lásky nie je samotný lekársky zákrok transplantácie, ba ani jednoduchá transfúzia krvi nie je rovnakým zákrokom ako iné lekárske výkony. Nemôžu sa totiž oddeliť od spomínanej dobrovoľnej obety – darovania zo strany darcu, od lásky, ktorá dáva život. Tu sa zdravotnícky pracovník stáva prostredníkom čohosi veľmi významného: sebadarovania, vykonaného osobou – a to i po smrti – aby ktosi iný mohol žiť.

7. Pri tejto príležitosti je potrebné zdôrazniť jednoznačnú podporu a uznanie oprávnenému úsiliu lekárov, zdravotníckych pracovníkov a ostatných zodpovedných činiteľov za prípravu, realizovanie, ako aj materiálne a ekonomické zabezpečenie lekárskych transplantačných programov na Slovensku. Je potrebné viac informovať aj širokú verejnosť o medicínskej potrebe a vysokej mravnej hodnote transplantácií a podporovať všeobecne kladné postoje k otázke darcovstva orgánov a tkanív, vrátane darcovstva krvi.

8. Zodpovedné štátne orgány (vláda, ministerstvá a slovenský parlament) by uvážlivo, v spolupráci so zainteresovanými odborníkmi i s verejnosťou, a v súlade s oprávnenými etickými požiadavkami a normami mali v blízkej budúcnosti pripraviť vhodnú novelizáciu existujúcich legislatívnych noriem, ktorá by lepšie zaisťovala uplatnenie etických hľadísk, uvedených v tomto stanovisku.
“Bratislava,25. 4. 1998
Mons. Prof. ThDr. F. Tondra
biskup, predseda KOB KBS